Írsko

Írsko je krásna nížinatá krajina plná drsných trávnatých plání, starovekých pamiatok a legiend, ktorá každému návštevníkovi ponúkne možnosť na chvíľu okúsiť jej drsnú a zároveň pohostinnú tvár. Celosvetovo je známa najmä vďaka sviatku sv. Patrika, ktorý je patrónom krajiny už od 5. storočia, kedy tu šíril kresťanstvo a osvetu. Ale dnes je to najmä rýchlo sa rozvíjajúca krajina, ktorá patrí k najrýchlejšie rastúcim krajinám v Európe, a aj keď je tu dnes už rozvinutý chemický a petrochemický, elektronický, kovospracujúci, nábytkársky a potravinársky priemysel, stále je hlavnou vývoznou komoditou ovčia vlna. Írsko je parlamentná republika na čele s prezidentem, jej hlavným mestom je Dublin a menou je Euro. Írska republika je od roku 1973 členom Európskej Únie, ďalej je členom NATO a súčasťou schengenského priestoru. Oficiálne jazyky v krajine sú Írčina, odvodená od pôvodného keltského jazyka, a prevládajúci angličtina.

Naša cestovná agentúra Vám ponúka ubytovanie v Írsku vo viac ako 3663 hoteloch, apartmánoch, penziónoch, hosteloch, moteloch, rezortoch, rezidenciách and nocľah s raňajkami a to ako v hlavnom meste Dublin, tak aj v ostatných metropolách Írska, ako sú Doolin, Wexford, Tralee, Bundoran and Waterville.  Prípadne ponúkame ubytovacie kapacity aj v okolitých krajinách, susednými štátmi Írska sú Spojené kráľovstvo.

Írsky ostrov, druhý najväčší z Britského súostrovia je zo západu obklopený Atlantickým oceánom a Írskym morom z východu, ďalej Keltským morom na juhu a priľahlým prielivom sv. Juraja na juhovýchode. Väčšina územia Írskej republiky, sú trávnaté nížiny, ktoré sú iba na pobreží zakončené horskými vrcholmi, medzi ne patrí aj ten najvyšší Carrauntoohilll ležiaci v pohorí Macgillycuddy's Reeks, neďaleko mesta Tralee. Írska republika má jediný pevninský susedný štát a to súčasť Veľkej Británie - Severné Írsko, jej zvyšok sa rozkladá na ostatných britských ostrovoch.

História Írskej republiky je úzko spätá s históriou celého Írskeho ostrova, ktorý dnes nájdeme rozdelený medzi dve krajiny. Väčšina ostrova prináleží Írskej republike a zostávajúca časť Severnému Írsku, ktoré je súčasťou Veľkej Británie. Pôvodné keltské osídlenie ostrova je relatívne mladšie, ako zvyšok kontinentu, prví ľudia sa tu usídlili iba 6000 p. n. l. a ich stopy ako sú impozantné mohyly v Newgrange, tu nájdeme dodnes. Väčšina pôvodnej keltskej populácie tu až do začiatku nášho letopočtu obývala neveľké roztrúsené dediny, väčšinou len na pobreží alebo v okolí veľkých riek. Vývoj ostrova v prvom tisícročí nášho letopočtu však bol poznamenáný vnútornými spormi medzi jednotlivými kmeňmi a častými nájazdmi Vikingov. Všetky tieto udalosti viedli k snahám o zjednotenie krajiny a to rôznymi vládcami jednotlivých kniežatstiev ostrova. Bohužiaľ dokonce ani Írsky veľkráľ Brian Bóruma nemal šťastie a to preto, že pri víťaznej bitke proti Vikingom sám padol. Ďalším v poradí írskych kráľov, ktorý sa pokúsil o zjednotenie Írska, bol vládca východoírskej provincie Diarmuid Mac Murchada, ktorý sa o to pokúsil po svojom zvrhnutí, prosbou o pomoc u kráľa Anglicka Henricha II. Toto rozhodnutie malo pre Írsko neblahé následky, pretože po jeho smrti a ďalších bojoch pripadlo Írsko práve Henrichovi II., ktorý ho zveril svojmu najmladšiemu synovi Jánovi Bezzemkovi. Následná tvrdá nadvláda normanskej šľachty trvala až do polovice 13. storočia, pri ktorej sa Írsko podľa anglického vzoru rozdelilo na Grófstva a tiež boli zriadené porotné súdy a parlament v Dubline. Do krajiny migrovalo veľa obyvateľov z ostatných časťí Veľkej Británie a miešalo sa s miestnym obyvateľstvom. Vďaka tomu došlo k rozvoju celej krajiny a k výstavbe nových miest ako je Ennis, Waterford, Sligo alebo Donegal a k rozvoju írskej kultúry a literatúry, vďaka následnému odvráteniu pozornosti anglických kráľov k bojom s Francúzskom a Španielskom. V 16. storočí sa potom anglický kráľ Henrich VIII. vyhlásil aj za hlavu cirkvi vo svojich dŕžavách, čo v dôsledku viedlo k mnohým stretom a nepokojom v prevažne katolíckom Írsku. Tieto boje mali v priebehu ďalších 200 rokov veľmi zlý dopad, a to ako výrazné potlačenie práv katolíckych Írov voči protestanským Angličanom. Tieto boje nakoniec vyústili v roku 1782 k nezávislosti írskeho parlamentu od britskej monarchie, krajiny mali spoločného iba panovníka. Bohužiaľ táto skutočnosť vydržala len do roku 1800, kedy bol miestny parlament donútený anglickou monarchiou sa sám rozpustiť, čo nakoniec spôsobilo ďalšiu vlnu odporu a bojov proti nadvláde Anglicka. Boje trvali až do roku 1922, kedy sa odtrhlo 26 grófstiev od Spojeného kráľovstva a vyhlásilo samostatný Írsky slobodný štát, ktorý bol Anglickom akceptovaný ako jeden z členov Comonwelthu a následne v roku 1949 premenovaný na Írsku republiku.